Svadobné orgie

Dostal sa na tú svadbu náhodou. Suseda, príjemná usmievavá štyridsiatnička, už pätnásť rokov vdova, vydávala jedinú dcéru. Ženíchovi rodičia mali na dedine veľký dom a rozľahlý ovocný sad. Potrebovali šoféra, ktorý by odolal alkoholu a rozvážal odpadlíkov. Profesionála. Svadobčanov bolo ako na demonštrácii. Už večer musel odviesť dvoch vyčerpaných otcov. Len čo vyštartoval, zaspali. Vyložil prvého, dokázal sa pohybovať po vlastných nohách. S druhým to bolo oveľa horšie. Vyparádená panička s pekným zadkom ho nedokázala priviesť k životu. Spoločnými silami ho dostali do postele. "Dáte si kávu?", prehodila zahanbene tváriaca sa pani. "Dáte!" René nemal chuť na kávu, ale na paničku. Azda si to domyslela, pretože ponúkla občerstvenie s konkrétnym zámerom, ženy na svadbách strácajú zábrany, spomínajú na vlastnú svadbu a svadobnú noc a bývajú namäkko.

Začala robiť oči, natriasala sa, krúžila okolo Reného ako lasička. Tu sa obtrela, tu pritlačila. Aby urýchlil postup udalostí správnym smerom, pozrel sa na hodiny. "Ponáhľate sa?", opýtala sa skoro vystrašene. "Záleží na okolnostiach", odpovedala neurčito. "Okolnosti sú priaznivé." Usmiala sa, pootočila kľúčom vo dverách a neúspešne sa pokúšala rozopnúť zips na šatách. Prišiel jej pomôcť. Stiahol jej šaty z ramien až k bokom a zovrel okrúhle prsia. "Ách", vydýchla a zakrútila zadkom. Odstránil podprsenku, zovrel nahé prsníky a pohrával sa s bradavkami. Držala a zároveň sa zbavovala zvyšku oblečenia. Obrátila sa k Renému tvárou a onedlho už ležali na koberci. Pohrával sa s dychtivým telom, aby ho dostatočne rozhorúčil. "Už mi to urob", zaprosila, roztiahla stehná a ponúkla mu kundičku pod výrazným pahorkom. Nikde ani chĺpok. "Ty sa holíš?" "V lete", odpovedala. "Nepáči sa ti to?" "Naopak. Kundičku je dobré vidieť." Mohla mať tak okolo tridsaťpäťky, ale telo mala zachovalé a mladistvo pružné.

Len čo prenikol do kundičky, začala ho nadhadzovať, zdvihla nohy, chytila ich za lýtka a držala hore. René bol potrebný, na svadbe bolo veľa sympatických dievčat a paničiek, napríklad tá moletná bruneta.... Tá predstava ho vzrušila, hneď explodoval. "Ten môj opitko bude chrápať do rána", povedala a trela sa prsiami o jeho hruď. "Zastavíš sa, keď rozvezieš posledných svadobčanov?" "Keď to stihnem", povedal René. "Ako sa voláš?" "Nina." Usmiala sa. Svadba naberala na obrátkach. Ženíchova matka, sympatická pani so zvodným pohľadom a krásnym poprsím ho zatiahla ku stolu a postavila pred neho plný tanier jedla. "Auto je v poriadku." "A inak?" Našpúlila ústa a v očiach jej zaiskrilo. "Nemusíte mi nič hovoriť! Poznám Ninu." Najedol sa a vyšiel do záhrady, aby sa nadýchal čerstvého vzduchu. Prišiel pri stodolu, oprel sa o kmeň stromu a hľadel na súmrak. "Tu si", ozvalo sa za ním. Moletná bruneta, trochu strapatá, v pokrčených žltých šatách, prezrádzajúcich všetky pôvabné krivky. Pritlačila sa bokom. "Súložila by som. Čo ty na to?" "Veľa ľudí dookola", povedal, ale dostal chuť, s Ninou to bolo veľmi rýchle, objal brunetku okolo pása. "Nikde nikto!

Zalezieme do stodoly. Cítiš, ako mi bije srdce? Potrebujem pretiahnúť!" "Srdce sa nesúloží", povedal René. Vytiahla si šaty až k pásu, rýchlo si stiahla nohavičky, odhodila ich a padla do slamy na upravené miesto, azda na prvýkrát. Vyzeralo to, že išla naisto. Aj v tme spozoroval, že je strašne zarastená. Ochlpenie sa ťahalo až k bruchu, svietila v ňom veľká roztvorená kunda. Oproti tej prvej kundičke vyzerala divoko, búrlivo a veľmi sľubne. Lákala ho na seba netrpezlivými posunkami a vyplazeným jazykom. "Máš úžasné stehná", povedal, odložil sako a rozopol si nohavice. "Ako sa voláš?" "Volám sa Daniela, ale chlapci ma volajú Emanuela. Ja za to nemôžem, že rada súložím. Asi je to dedičné. Mama je tretíkrát vydatá. Jej posledný objav je o pätnásť rokov mladší, ale niekedy narieka, že ho mama zničí." "Komu sa sťažuje? Tebe?" Zaľahol a šuchoril ochlpenie. "Mame. Keď si dám na stenu pohár, počujem každé slovo." Zvíjala sa pod jeho dotykmi. "Budeš ma len obchytkávať, alebo ma pretiahneš? Že by som sa išla pozrieť po nejakom pružnejšom?"

Doľahol na bujné poprsie a stlačil prsia. "Odhaľ ich!" "Niekto by mohol prísť", namietala. "Takto si len stiahnem šaty a môžem predstierať, že sa rozprávame o počasí." "Kto by sem chodil", povedal René a pokúšal sa jej vyhrnúť šaty nad pás. "Nadvihni sa! Čo sa krútiš?" "Pichajú ma steblá! Moje prsia si prehliadneš inokedy." René tvrdo vyrazil, brunetka sa pod ním prehla a začal prirážať. "To je ono! To je ono! Trtkaj!" Dvere zavŕzgali, do stodoly vkĺzol brat Oto, ktorý ťahal za ruku štíhlu strapatú dievčinu. "Kľud", povedal keď ich spozoroval. "Pokračujte! Miesta je tu dosť." Zvalil dievčinu kúsok od nich, nedočkavo jej vyhrnul sukňu a stiahol nohavičky. Halenku si rozopla sama a nadvihla si malé prsíčka. Oto ju zaľahol, dievčina zavzdychala a začala sa smiať. Brunetka sa snažila zo všetkých síl a nahlas vzdychala, nadhadzovala Reného, zvierala ho stehnami.

Naraz sa ukľudnila. "Urob mi to zozadu! Bude sa ti to páčiť." Kľakla si s roztiahnutými stehnami a sama si Reného nasmerovala. Priťahoval si ju, vrážala doňho zadkom. "Ako to ide?", ozval sa Oto. "Nám výborne. Evka mi robí radosť. Má to rada. Že, Evka, že rada súložíš?" "Áno", vykríkla pod ním a škúlila po Daniele. "Ale nemusí sa pritom toľko rozprávať, Oto." "Daniela, vieš, čo sa mi na tebe páči?", nedal sa zastaviť. "Že nerobíš drahoty." "Azda som ich niekedy robila?", povedala Daniela a padla na brucho, René na ňu padol celou váhou. "Bola si prvá, ktorá mi podržala. Celkom rád by som na teba skočil", pokračoval Oto. "Tak poď", súhlasila Daniela. "Požičaj Evku Renému." René sa zdvihol, nerád, vyvádzanie s Danielou sa mu páčilo, ale nechcel kaziť zábavu a po kolenách doliezol k Evke. Nohavice mu trochu zavadzali, radšej si ich stiahol. Poláskal prsia, dievčina ho však na seba strhla a ponúkla mu lono. René ju bral bez váhania, skoro pomstychtivo, cítil pach potu a slamy, dospel k vrcholu. Takmer súčasne vykríkla aj Daniela. "Si trieda, Emanuela", povedal Oto spokojne. "Nikoho na seba nepúšťaj, ešte si to spolu rozdáme." "A čo ja?", zaprotestovala Evka. "Sľúbil si, že mi to urobíš aspoň desaťkrát!" "Veď si niekoho nájdeš", zamrmlal Oto. Vrátili sa späť do domu. Hostí ubudlo, ženích a nevesta sa lúčili, René ich mal odviezť na rýchlik. Mali zabezpečené kupé v spacom vozni do Grécka, kde plánovali prežiť svadobnú cestu. Ženíchova matka sa starostlivo motala okolo, pomohla uložiť batožinu, niekoľkokrát sa o Reného obtrela. "Mám sa ešte vrátiť?", opýtal sa potichu. "Dnes nie." "Máme telefón. Číslo je v zozname."

Nevestina matka sa usadila vedľa Reného. Na stanicu prišli na poslednú chvíľu. Rozlúčili sa. "Domov alebo naspäť na svadbu?", opýtal sa pre istotu. "Domov. Bude tam prázdo." Keď zastavil pred domom, upravila si účes. "Zájdete na pár minút? Potrebujem sa vyrozprávať." Reného vždy priťahovala, bola to však cnostná vdova, nikdy nepočul, že by niekoho mala. O rozprávanie práve nestál. Nina, Daniela a Evka ho potešili. Rozprávala, rozprávala, rozprávala... Sedeli vedľa seba na pohovke a popíjali víno. Blízkosť jej tela začala Reného vzrušovať. Čo môže pokaziť? Nanajvýš ho vyhodí. Zašiel by za Ninou. Dodal si odvahu a jemne pohladkal pevný prsník. "To nesmiete", vydýchla zarazene, trochu sa začervenala, ale nepohla sa. Pobozkal ju na ústa. Hneď sa k nemu pritlačila. Neponáhľal sa, začal ju láskať, a keď si všimol, že dala kolená od seba, položil dlaň na stehno a posúval ho vyššie, až dostal prst za nohavičky. "Ty ma chceš?", zašepkala mu do ucha s neskrývaným roztúžením. "Už dlho." "Neužiješ si. Na svadbe bolo toľko mladých dievčat..." "Žiadna sa ti nevyrovná, Leni." Odhalil jej prsník a pobozkal bradavku, malú, ostrú, ružovú. "Ja neviem... Bojím sa. Pätnásť rokov som sa nemilovala. Možno to už nebudem vedieť." "Sú veci, ktoré sa nezabúdajú", povedal René upokojujúco. Nechala sa vyzliecť ako bábka, a keď na ňu doľahol, mala v očiach slzy.

Bolo to však jednoduchšie, ako myslela, hladko do nej vnikol a hneď sa cítila ako v siedmom nebi. René mal za sebou tri milenky, bol v dokonalej kondícii, schopný dlhej jazdy. "To azda nie je možné, že máš takú výdrž", vydýchla vysilene. "Tvojou zásluhou." "Alebo mojou vinou?", povedala so slzami v očiach. "Neviem to. Nevyhovujem ti. Nedokážem ťa vzrušiť..." "Vieš to, vyhovuješ mi, vzrušuješ ma", ubezpečoval ju a trochu pritvrdil. Pritiahol ju na seba. Snažila sa trochu nešikovne, ale dosiahla svoje, dočkala sa obdarovania. "Kde sú asi teraz?", spomenula si o niečo neskôr na novomanželov. "V raji", povedal René. "Ako ja." "Ako my", upresnil. "Naozaj som ťa nesklamala?", opýtala sa s napätým výrazom. "So žiadnou to nebolo krajšie." "Keď si so mnou, nehovor o iných", požiadala ho. "Budeš ma ešte niekedy chcieť?" "S tým počítaj", povedal René. "Čoskoro sa vypracuješ a budeš dokonalá. Oddýchnutý prameň vydáva kvalitnú vodu." Túlila sa v jeho objatí, šťastná, ale trochu zmätená a zaskočená.Vyčerpaná zaspala uprostred vety.


Kategórie