Prepadnutá a znásilnená.

Eliške, tridsaťdvaročnej menšej štíhlej blondínke, v ten piatok ušiel vlak domov. Bolo pekné letné odpoludnie pôsobiace ukľudňujúcim dojmom, a tak sa odhodlala ísť stopom, aby bola čo najskôr u rodičov. Postavila sa na výpadovku, náročky, aby si zlepšila šance, vyzliekla si bundu a stopovala len v krátkom tričku bez ramienok.

 

V priebehu niekoľkých minút jej zastavila stará, obúchaná dodávka s piatimi chalanmi. Najprv sa zľakla, chcela odvoz odmietnuť, ale potom sa jej zdali sympatickí a hlavne, nebezpeční sú predsa len starí, tuční úchyláci. Nastúpila teda dozadu medzi dvoch chlapcov. Za jazdy po dialnici popíjali pivo, hlučne sa bavili a dozvedela sa od nich, že idú do kempu. Po nejakej dobe odbočili. Náhle však dodávka spomalila a odbočila na nepoužívanú cestu ku kameňolomu. Eliška sa zľakla, ale rýchlo sa nechala ukľudniť, že tam idú vyzdvihnúť jedného kamaráta, ktorý tam má chalupu na samote.

 

Keď asi po dvoch kilometroch dodávka zastavila pri poloprázdnej kancelárskej budove, ďaleko od ľudí, bolo už neskoro. Chalani sa zrazu začali správať hrubo, vyvliekli ju z dodávky a ťahali ju do domu. Eliška sa bránila zubami nechtami, ale vyslúžila si len pár rán päsťou a nadávok: "Ukľudni sa, ty mrcha, zbytočne si to zhoršuješ, keď budeš dobrá, len sa všetci spolu pekne pobavíme, a potom ťa vyhodíme pri diaľnici!" Proti piatim mladým, svalnatým chlapcom nemala šancu, a tak len ticho prosila, nech jej neubližujú. Vo vnútri vyzerala budova ešte horšie ako zvonku. Rozbité dvere, väčšina okien bez skiel, obité steny a po zemi rozhádzané fľaše a staré matrace. Chlapci dovliekli Elišku do jednej miestnosti na prvom poschodí. Miestnosť bola až na pár plechoviek, fliaš a črepín na zemi úplne prázdna. Bola to jedna z mála miestností, kde ešte zostali okná zasklené, takže aj keby išiel niekto okolo, nemala by Eliška šancu dovolať sa pomoci. Jeden z chlapcov ju pripútal povrazom z auta k radiátoru. Potom z nej začal trhať oblečenie. Eliška zúrivo kopala nohami a nadávala, tak jej ten chlapec vrazil facku a povedal ostatným: "Chyťte tú kurvu a dajte jej niečo do úst, nech nekričí."Na to ju ďalší dvaja chytili za nohy, stiahli jej rifle a ďalej ju pevne držali.

 

Ďalší chlapec zobral zo zeme kus handry, napchal ho Eliške do úst a druhú handru jej priviazal k hlave. Jeden chalan medzitým roztiahol Eliške nohy a tvrdo ju chytil: "Tak čo to tu máme, rýchlo sa uvoľni, nech ťa to zbytočne nebolí!" Vzápätí vrazil palec do jej štrbinky, chvíľu sa s ňou hral, potom pridal palec druhej ruky a začal tú piču rozťahovať a hlučne sa bavil s chlapcami o Eliške ako o otrokyni. Po chvíli bol zrejme spokojný, povedal: "Tak ideme na to", stiahol si nohavice a tvrdo jej ho tam vrazil. Eliška so sebou zašklbala, došli ďalší dvaja chlapci, pristúpili a pomohli ju tým prvým držať, takže nemala šancu sa skoro ani pohnúť. Ten úchyl nemal dievča už asi dosť dlho, alebo sa mu to takto veľmi páčilo, pretože sa urobil azda za menej ako minútu.

 

Vytiahol ho a otočil sa na jedného z chlapcov: "Má ju celkom dobrú, ale rob skôr, ako sa ti zavrie." Na to ten chlapec spustil nohavice k lýtkam a vrazil jej ho tam. Ani jemu netrvalo veľmi dlho, než sa urobil, takže o desať minút ju už pretiahli všetci a ona tam ležala bez pohnutia, na tej špinavej zemi, z kundy jej vytekal potôčik semena a tvoril kaluž. Chalani sedeli na zemi, veselo sa bavili a popíjali, akoby tam Eliška ani nebola. "Ty, pozri sa, čo mi to dievča urobilo", vykríkol ten, čo ju prvý pretiahol a ukazoval všetkým škrabance na ruke. "Ešte si trochu užijeme, a potom ju tu necháme, na to, že by sme ju pustili a ešte niekam zaviezli, nech zabudne!" Rozhorčene hodil po Eliške fľašu, priamo medzi nohy. Eliška so sebou trhla, ale to už chlapci vstali, chytili ju za nohy a jeden z nich jej to začal robiť tou fľašou.

 

Ďalší sa pohrávali s jej prsiami. Potom jej jeden z nich vylial priamo na pičku pivo a začal ho vylizovať. Nebol ale nežný a niekoľkokrát ju bolestivo pohrýzol do klitorisu aj do pyskov. Tí mladí chalani už boli zase pripravení na akciu, a tak si jeden z nich stiahol nohavice a začal ju znova súložiť. Tento raz to už nešlo tak rýchlo a trvalo azda pol hodiny, než sa všetci vystriekali do jej boľavej pičky. Eliška myslela, že už to nevydrží ani sekundu, keď konečne skončil posledný. Jeden z nich medzitým priniesol z auta ďalšie fľaše piva a igelitovú tašku. Vzápätí vytiahol z tašky farebné spreje, strieborné, zlaté, modrú metalízu a začali s nimi kresliť po stene. Potom sa jeden z nich otočil k Eliške: "Ju si tiež musíme podpísať, aby sme ju nabudúce poznali na diaľnici", a začal striekať sprej na ňu. Ostatní sa hneď pridali, takže v priebehu chvíle nebol na Eliške jediný kúsok holej kože, všetko bolo prikryté farbou, azda len s výnimkou chrbta, na ktorom ležala. Dokonca jej postriekali aj tvár po tom, čo jej prikázali: "Zatvor oči a nedýchaj!"

Eliška držala oči pevne zatvorené dokonca aj potom, čo počula, ako chalani odchádzajú a štartujú dodávku, pretože sa bála, aby jej farba netiekla do očí. Až po polhodine sa odvážila otvoriť oči, a keď po ďalšej polhodine námahy konečne vypľula tú špinavú handru a presvedčila sa, že ruky neuvoľní, zaspala. V sobotu ráno ju zobudil nejaký buchot na chodbe.

 

Chvíľu kričala o pomoc, až dovnútra nakukli dvaja školáci. "No teda, nahá žena s grafitmi, to som ešte nevidel", komentoval to jeden a vzápätí k nej prišli bližšie a zvedavo si ju prezerali. "Odviažte ma, prosím, prepadli ma", prosila ich Eliška, ale chalani boli zmetení. "No ja neviem, čo ak je nebezpečná, čo keď ju tu niekto priviazal a išiel na políciu, aby ju zatkli? Vyzerá čudne." Pri tom si k nej ale kľakli a začali jej nesmelo chytať prsia. Až keď si chlapci dodali odvahy a ich ruky zablúdili až k Eliškinej pičke, začala sa odťahovať: "Chalani, prestaňte, na to máte ešte čas, pustite ma radšej." To nemala hovoriť, pretože sa ich to dotklo. "Náhodou, takých, ako si ty, už som mal veľa!", vychvaľoval sa jeden a neohrabane jej strčil prsty do pičky. "Jasné", dodal druhý a začal jej tam pchať svoje prsty tiež, zatiaľ čo druhou rukou ju ťahal za bradavku. Eliška so sebou mykala, jedného z chlapcov kopla do tváre a skrčila si nohy k sebe. Chalani na nič nečakali a ušli. Ešte dlho po tom, čo ju tí chlapci už dávno nemohli počuť, Eliška kričala: "Počkajte, nemôžete ma tu nechať!"

 

Po niekoľkých hodinách ju vyslobodila policajná hliadka, vraj na anonymné oznámenie dieťaťa.


Katalóg tovarov